• Úvod
  • Naše jaskyne
  • Četníkova svadba

Četníkova svadba

Bohuslav Kortman

Pod týmto nezvyčajným slovným spojením sa asi mnohým z nás vybaví francúzsky film Žandár sa žení (v češtine Četník se žení) s Louisom de Funèsom v hlavnej úlohe. Málokto by za ním hľadal – najväčšiu jaskyňu Strážovských vrchov.

 

 

Prečo taký nezvyčajný názov?

Keď pred vyše trinástimi rokmi stál pred oltárom člen Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy Jožo Špánik prezývaný Četník, určite netušil, aký svadobný dar dostane od svojich kolegov jaskyniarov. Priniesli mu ho priamo na svadobnú hostinu hneď zahorúca pri návrate z úspešnej akcie na Strážove v podobe správy o objavenej jaskyni, pomenovanej na počesť ženícha Četníkova svadba.

Z histórie objavu

Pri objave 19. novembra 1994 boli prítomní: Paľo Kardoš, Jožo Kasman, Miloš Knopp, Bohuš Kortman, Béla Kráľ, Peťo Kúšik a Paľo Špánik. K vchodu do jaskyne ich priviedol Jano Ďuriga z Čičmian, ktorého naň upozornil terajší člen JK Jaro Haššo. Jaskyniari sa dostali najprv do nízkej vstupnej sienky, z nej po odstránení sutinovej zátky popod strop strmo klesajúcej tektonickej pukliny do členitého priestoru v závale a pomedzi bloky vápenca až k neprieleznému ústiu priepastky, ktorú nazvali Aničkina studnička. Citeľný prievan vanúci dnu pri vonkajšej teplote okolo 0 °C bol dôvodom, prečo sa rozhodli navštíviť jaskyňu aj na druhý deň napriek únave z náročného výstupu k nej (prevýšenie asi 350 m) i následkom bohatého svadobného hodovania.

Po prekonaní úžiny Aničkinej (studničky) sa čerstvým účastníkom svadobnej hostiny podarilo preniknúť do ďalšej závalovej sienky a z nej po odsunutí prekážajúcich skalných blokov kolmo dolu do voľného priestoru, ktorý vyústil konečne do väčšej  puklinovej chodby so stenami z korodovaného lavicovitého vápenca, miestami so sintrovou výzdobou, na dne s napadanými väčšími i drobnejšími úlomkami horniny. Keď sa po niekoľkých metroch klesajúca a zahýbajúca chodba skokom rozšírila do priestrannej dutiny, vytvorenej zrejme na križovatke puklín, ozvali sa v tmavom priestore, kam dovtedy nevkročila ľudská noha, radostné výkriky. A to ešte nebolo všetko: z priestoru, ktorý dostal meno Sobášna sieň, pokračovala nielen neveľká Hlinená plazivka, ale aj vysoká a strmá puklinová chodba, za ktorou sa dalo očakávať pokračovanie jaskyne. Tento predpoklad potvrdzovalo i silné prúdenie vzduchu dovnútra chodby.

Ťažká cesta za prievanom

Trvalo bezmála šesť rokov, kým sa po mnohých pracovných akciách, zameraných na prolongáciu známych jaskynných priestorov, pri ktorých sa dosiahli len čiastkové postupy v Hlinenej plazivke, Blatistom komíne a zvislej pukline smerujúcej pod Sobášnu sieň, jaskyniari mohli opäť tešiť z výraznejšieho úspechu. Ten prišiel až 5. marca 2000 po začatí zameriavania jaskyne a zistení, že prievan naisto smeruje v koncovej časti pukliny pod jej pravú stenu. Okrem vytrvalosti a pevného presvedčenia o pokračovaní jaskyne k tomu prispelo použitie detekčných dymových trubičiek, ktoré používajú baníci na zisťovanie prúdenia vzduchu v podzemí. Aj vďaka nim sa postúpilo 9 členov JK po odprataní sedimentov uzatvárajúcich úzku puklinu, klesajúcu najprv šikmo pod zasintrovaný strop a potom kolmo dolu, až na dno s občasným jazierkom. Puklina sa naspodku ťahala pozdĺžne jednak späť paralelene s puklinovou chodbou nad ňou, jednak dopredu – v smere intenzívneho prievanu – do ťažko prieleznej puklinovej plazivky, z väčšej časti vyplnenej zasintrovanou sutinou a hlinitými sedimentmi. Celková dĺžka podzemných priestorov Četníkovej svadby tak vzrástla na 126 m a prevýšenie dosiahlo -34 m.

Jaskyniari zo Strážovských vrchov predpokladali, že ďalší postup nebude jednoduchý, no mohutný zával, do ktorého sa za prievanom v očakávaní objavu pustili, dal poriadne zabrať najmä ich psychike. Nielenže s pomaly pribúdajúcimi metrami či skôr decimetrami, doslova vyhlodanými v blokovisku z ostrohranných balvanov, strácali fyzické sily, ale vo chvíľach beznádeje museli prekonávať aj strach z hroziaceho zavalenia v priestore vytvorenom sondovaním. Hoci neskôr v závale nachádzali kostičky uhynutých netopierov, ba i živé netopiere, pre ktoré tesné škáry medzi zrútenými balvanmi neboli neprekonateľnou prekážkou, im signalizovali správnosť postupu, po 20 akciách už ani nedúfali, že ich sizyfovské úsilie bude korunované úspechom. Navyše začali mať pochybnosti o smerovaní prievanu, ktorý sa dovtedy „uberal“ po jednej trase.

Konečne sme tam!

Aj preto sa v polovici januára 2001 viacerí domáci i dvaja handlovskí jaskyniari vybrali na Strážov, aby s cieľom overiť možné spojenie Četníkovej svadby a neďalekej Jánošíkovej jaskyne urobili merkaptánový pokus. Nestačili ho však dokončiť, keď to čo nasledovalo, prekonalo aj ich najsmelšie predstavy o poriadnom objave. Postupne Miro Kardoš, Jaro Lovíšek, Paľo Kardoš, Jano Kasák a autor tohto článku prenikli v Četníkovej svadbe po rozšírení a prehĺbení nízkej plazivky na konci závalu ďalej pomedzi nakopené bloky vápenca a dolomitu do mohutných a pomerne rozsiahlych podzemných siení.

Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998) uvádzal v masíve Strážova, s nadm. výškou 1213 metrov najvyššom v Strážovských vrchoch, spolu 23 jaskýň. Dovtedy najväčšou tu bola 140 m (teraz už vyše 300 m) dlhá Jánošíkova jaskyňa pod hlavným vrcholom. Zaujímavé sú aj tektonicko-gravitačné Puklinové priepasti na Prednej s hĺbkou 5 – 50 m, dlhšia ako 50 m je ešte Jaskyňa v Uhliskách a v októbri 2006 objavená Strážovská priepasť, hlboká 21 m. Po objave 14. 1. 2001 na čelné miesto medzi jaskyňami na Strážove i v celých Strážovských vrchoch postúpila Četníkova svadba. Ukázalo sa, že napriek všeobecne platným skeptickým vyjadreniam odborníkov o perspektívnosti krasu hrastí a vrásovo-zlomových štruktúr, ku ktorému patrí aj kras Strážova, z hľadiska výskytu významnejších jaskynných systémov môžu sa v ňom dočkať prekvapenia i skúsení karso- a speleológovia.

Prekvapení však boli aj naši objavitelia. Ich pocity a reakcie po objave sa dajú len ťažko opísať. Trvalo hodnú chvíľu, kým im v podzemnom priestore úctyhodných rozmerov, rozčlenenom do niekoľkých siení a dómov, výrazne poznačených rútením, klesla objaviteľská horúčka natoľko, aby si uvedomili, čo ich čaká. Vari najskôr precitol predseda klubu, ktorému bolo hneď jasné, že práve prišiel v stávke o svoje dlhé vlasy. K prvým vážnym úlohám priamych aktérov objavu i holičského zákroku patril podrobný prieskum objavených priestorov a ich dokumentácia. Na týchto prácach sa zúčastnili viacerí členovia JK Strážovské vrchy, ale účinnú pomoc poskytli aj ďalší jaskyniari, najmä M. Sluka (meranie a počítačové spracovanie výsledkov), J. Obuch (osteologický výskum), M. Marušin, P. Holúbek a B. Šmída (posúdenie geologických a štruktúrno-tektonických pomerov).

Ďalšie objavy

Prieskum jaskyne pokračoval a speleológovia získavali postupne dokonalejšiu predstavu o veľkosti a puklinovo-rútivom charaktere jaskyne, vytvorenej v druhohorných triasových vápencoch a dolomitoch strážovského príkrovu, ale aj o možnostiach jej pokračovania a súvislostiach s inými jaskyňami na Strážove. Z povrchového zamerania vchodov Četníkovej svadby a Jánošíkovej jaskyne vyplynula vzájomná poloha oboch jaskýň a spresnili sa ich nadmorské výšky na 1075 a 1174 metrov. Dĺžka polygónového ťahu v jaskyni dosiahla 587 m, prevýšenie -53 m. V týchto údajoch nie sú zahrnuté komínovité priestory v strope Bukovinského dómu, ktoré za použitia lezeckej techniky preskúmali M. Hanínec a P. Kardoš; v najväčšom komíne sa dostali do výšky asi 35 metrov. Významný je každoročne značný počet zimujúcich netopierov v jaskyni (že by poznali druhý východ z jaskyne?), ale i veľké množstvo netopierích kostičiek v sedimentoch novoobjavených jaskynných priestorov. Z nálezov dovedna 10 druhov netopierov vyplýva, že ide o jedno z najväčších zimovísk týchto lietajúcich cicavcov v Strážovských vrchoch. Aj preto domáci jaskyniari v spolupráci so Správou slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši vchod do tejto i Jánošíkovej jaskyne pre verejnosť uzavreli.

Za objav roka 2002 na Strážove možno pokladať prienik do Vodopádového dómu „Četníčky“ 25. apríla náročným prekonaním puklinovej plazivky na samom konci Suchej chodby. Pričinili sa oň spolupracovníci z objaviteľského tímu: L. Bajzík, J. Kasák, B. Kortman, B. Pružinec, M. Lisý a osobitne hosťujúci P. Jančiak z Jaskyniarskej skupiny A. Vallu v Terchovej. Ako prví sa na vlastné oči presvedčili o tom, čo už predtým z ešte neprieleznej plazivky počuli. Ocitli sa naspodku akoby obrovského kamenného zvona, ktorý sa ozýval hukotom vody stekajúcej po jeho stenách alebo dopadajúcej z veľkej výšky na členité sutinové dno. Po zameraní pôdorysu dómu a orientačnom odmeraní jeho výšky sa predĺžil polygónový ťah v jaskyni o 28 m na 615 m a denivelácia jaskyne sa zväčšila približne na 65 m. Neprešiel však ani rok a 23. marca 2003 začali B. Pružinec a M. Lisý úspešné napredovanie v úžinách za tzv. Autobusovou plazivkou neďaleko Priepasťového dómu. Postupne aj zásluhou P. Repku a ďalších prieskumníkov pribudli významné objavy: Veľkonočná chodba, Veľkonočná sieň, Prvomájový dóm, neskoršie i v tzv. Moravskej slávobráne a za Braňovými ozvenami, A. Kardoš preskúmal komín Prvomájového dómu s prekrásnou kvapľovou výzdobou. Ešte predtým sa považskobystrickým horolezcom J. Zigovi a M. Hantákovi za pomoci skladacieho kovového stĺpa a následne skúseným speleoalpinistom J. Šmollovi a P. Staníkovi zo Speleoklubu Červené vrchy  podarilo zdolať komín Vodopádového dómu; zamerali ho trenčianski jaskyniari  pod vedením M. Sovu. Nové časti jaskyne vrátane skôr objavených neveľkých, ale pekne vyzdobených priestorov za Krémešovou sieňou presiahli dĺžku 300 metrov. Dĺžka všetkých známych častí Četníkovej svadby tak dosiahla 1 km a prevýšenie 70 m.

Ako a najmä kadiaľ ďalej?

Doterajšie úsilie nájsť hlbšie pokračovanie jaskyne z dna Vodopádového a Priepasťového dómu i na iných miestach zatiaľ nebolo úspešné. Ešte stále sú však reálne možnosti postúpiť nielen ďalej v smere odtoku vody v podzemí, ale aj vyššie v Braňových ozvenách, prípadne v jaskynných komínoch, najmä v Bukovinského dóme. Po objave Strážovskej priepasti neďaleko Četníkovej svadby a na základe výsledkov opakovaných pokusov s virguľou na svahu v ich okolí sa predpokladá výskyt ďalších podzemných priestorov súvisiacich s oboma jaskyňami a v hre ostáva aj postup opačným smerom – napríklad z „Jánošíčky“ (Jánošíkovej jaskyne) dolu k „Četníčke“. Čo-to môže napovedať i dokončenie mapovej dokumentácie dosiaľ nezameraných častí jaskyne alebo pokračujúci speleologický prieskum a výskum podzemného a povrchového krasu Strážova. Z už získaných poznatkov vychádza perspektíva ďalšieho postupu Četníkovej svadby v rebríčku významných slovenských jaskýň. Verme, že nebude priveľmi vzdialená...