Komáre v jaskyni

Text: Bohuslav Kortman, Foto: Branislav Pružinec

Keby sme boli objavili Otcovu jaskyňu tento rok, asi by dostala meno Komária jaskyňa. Napokon nebolo by na tom nič čudné, veď na Slovensku evidujeme už dve jaskyne s takýmto názvom (o inej s názvom Otcova neviem).

Toľko komárov ako v Otcovej jaskyni tohto roku koncom júla i začiatkom septembra som pokope ešte nikde inde nevidel. Vari tisícky exemplárov tohto nepríjemného bodavého hmyzu pokrývali steny a strop sienky hneď za vstupnou plazivkou. Vyrušené našou prítomnosťou postupne začali komárie roje opúšťať svoj zrejme dočasný úkryt a vylietať plazivkou von z jaskyne. Báli sme sa otvoriť ústa, aby si ich komáre nepomýlili s únikovou cestou, a tak sme dobre počuli charakteristický šum, ktorý vyludzovali ich trepotajúce sa krídelká. Ešteže nejavili záujem o našu krv – možno preto, že to neboli komárie samičky, ale samčeky, a tie vraj nebodajú. Tak či onak, hneď mi napadlo: a čo netopiere, ktoré sme v jaskyni tiež zazreli, veď o tých je predsa známe, že sa živia hmyzom. Žeby im komáre nechutili?

Mal som pokušenie ísť sa pozrieť aj do neďalekej Matkinej jaskyne, či aj tam bude toľko komárov, ale napokon som túto myšlienku zavrhol. Čo ak si to podelili – do Otcovej sa nasťahovali samčeky a do Matkinej samičky? To by som si veru dal!