Horné lúčno 22. a 29.10.2009 , alebo bomba medzi oči od netopiera

Milo Lisý

22.10.2009 som si na pátranie po jaskyniach v okolí Jedľových Kostolian v Tríbči pribral pomocníka Adama Turečka. Lákadlom pre neho mala byť jaskyňa Horné lúčno, ktorá, ak sa ju podarí nájsť, podľa starej správy od P. Mittera sľubovala aj podľa mapky svojimi rozmermi (dĺžka 40m, hĺbka 21m) možnosť nácviku lanovej techniky. Keď nám chlapík zo susednej osady tvrdil, že ideme dobre, že jaskyňa je pod oknami posledného domu prikrytá "deklom",že aspoň pred rokmi to tak bolo, bolo nám to divné, pretože podľa Mittera mala byť kdesi nad osadou. A tak sme pri poslednom dome, pod oknami ktorého bolo iba krovie, zaparkovali auto. Pri susednom dome bola babička a tak sme sa jej pýtali na jaskyňu. "Pred 53 rokmi môj bratranec pod tamtými oknami kopal studňu a vykopal jaskyňu. Nejakí vaši kolegovia ju skúmali, šla až pod môj dom (horizontálne viac ako 20m) a povedali, že to nemá perspektívu a tak asi pred 20 rokmi otvor zasypali." Nie som si istý, či tí "naši kolegovia" hodnotili perspektívu jaskyne či dosiahnutia vodného zdroja... Nedalo mi ale nespýtať sa na jaskyňu nad osadou. "Jaj to pôjdete tadiaľto až uvidíte osamelú brezu, pod ňou to je. Je 40m hlboká aj tam chodili. O tú brezu si uviažte lano a môžte ísť dolu..." No to som teda čumel. A ešte viac som čumel, keď som na malej černicami zarastenej vyvýšenine na svahu pod osamelou brezou videl minizávrt a v ňom dieru do zeme... Zlanili sme dolu a bolo nám po chvíli jasné, že P. Mitter v jaskyni nikdy nebol a "meral" ju asi v krčme podľa rečí niekoho, kto v nej kedysi pred rokmi na chvíľu bol. Hĺbka by asi tak sedela, dĺžka možno pre človeka, ktorý otvor 0,5x0,5m pokladá za neprielezný. Hlavné smery by tiež sedeli aj stará skryštalizovaná výzdoba. Avšak to, že v jaskyni je okrem tejto takmer všade hromada pizolitickej výzdoby, nebolo hodné zmienky v správe. Dĺžku sme skromne odhadovali aspoň na 50m. Na dne je aj neporiadok po spoluobčanoch a aj kostra mladého diviaka, ktorý sa asi schoval v černičí kvalitnejšie, ako chcel. A našli sme tam aj úžinu na hranici prieleznosti, za ktorou bolo zreteľné pokračovanie. O týždeň v silnejšej zostave - pridal sa Paľo Vojtuš - po úšpešnom pátraní po jaskyni Na lome a po obzretí si kamenného mora pri Malej lehote, sme sa na večer vybrali do Horného lúčna opäť pocvičiť. Tentoraz sme si vzali stáčací 8meter a fotoaparát. Najskôr som sa bez prilby s Paľovou dopomocou po centimetríkoch pretisol cez spomínanú úžinu. Za ňou bolo 11m priestorov. A potom sme popri troche fotenia začali len tak bez azimutov a sklonov merať dĺžku toho, čo sme boli schopní po jaskyni preliezť. V jaskyni bolo rovnako ako pred týždňom 8 netopierov (4 podkováre malé a 4 podkováre veľké), iba zmenili svoje "parkoviská". Jeden podkovár veľký bol v sienke "na otočenie". Nechcel som ho rušiť a tak som zasunutý v úžine pred sienkou pomaličky-potichučky vysúval meter popod netopiera, aby som zmeral dĺžku sienky a nemusel ísť tesne k nemu. To ho asi nasralo, z ničoho nič vyletel, narazil mi "plnou rýchlosťou" rovno medzi oči a popod pazuchu cez úžinu zmenšenú o moje telo ubzikol preč. Možno mu zlyhal radar a možno ma chcel zaskočiť. A zaskočil ma riadne, stihol som iba čosi vykríknuť a už bol preč. Chalani sa prekvapene pýtali, čo sa stalo a ja som ešte hodnú chvíľu cítil "náraz" na koreni nosa a hlavne "pretretie" očí, ktoré som našťastie stihol zavrieť, jeho krídlami... Zaujímavo dopadlo "meranie": s hĺbkou 21m by sa dalo súhlasiť - barometer to nevylúčil, ale s dĺžkou 40m určite nie - tá nie je menšia ako 134 metrov! Jaskyňa sa týmto posunula dĺžkou na prvé miesto v pohorí Tríbeč. Je v nej viacero kopateľných miest a každopádne nie je neperspektívna i keď pracovať v nej nebude jednoduché. Žiaľ, zatiaľ sa nepodarilo kontaktovať majiteľa pozemkov s jaskyňou, ktorý vraj robí na ktoromsi ministerstve a ani jeho sestra zo susednej osady na neho nemá spojenie.