Frývaldské jaskyne alebo ako sa mi nechcelo ísť do jaskyne

Pavol Kardoš, text i fotografie

V sobotu okolo obeda mi zavolal Janko Kasák, vraj či nemám chuť ísť zajtra (v nedeľu 11. 5.) do jaskyne, že by potreboval pomôcť s menším problémom. Priznám sa, že po štyroch dňoch práce s drevom som mal chuť tak akurát sa vystrieť a dívať sa, ako lietajú vtáčiky po okolí. Keďže som typ, ktorý sa nechá ľahko prehovoriť, súhlasil som a ráno ma o 7³⁰ vyzdvihli aj s Jarom Haššom u mňa doma. Medzitým som sa dohodol s Jožkom Krebesom, že nás príde podporiť, a v tomto zložení sme zhruba okolo 8³⁰ začali s transportom materiálu k najvyššie položenej jaskyni zo všetkých doteraz známych „dier“ vo Frývaldskom skalnom blokovisku. Pri prezliekaní sa J. Haššovi „tradične“ (rok 1993 na Strážove – neskoršia Četníkova svadba) podarilo nájsť jazvečiu dieru takmer priamo nad vchodom, do ktorého sme sa chystali, a tak jaskyňa dostala hneď prilehavé meno Frývaldská jaskyňa pod jazvecom, k čomu svojou rozhodujúcou mierou prispel aj jazvečí „podpis“ na stene jaskyne.

Po pretransportovaní potrebného materiálu do spodnej časti jaskyne sme úspešne zlikvidovali problém, ktorý „mierne“ bránil v pohybe a po fotodokumentácii nových priestorov sme sa zamerali na najspodnejšie partie doteraz známych priestorov. Po zostupe a nafotení niekoľkých záberov som sa intuitívne rozhodol vystúpiť späť do príjemnejšej časti jaskyne a počkať na návrat J. Kasáka. Po mojom výstupe sa za ním spustil J. Haššo a ja s J. Krebesom sme ostali v hornej časti, kde sa Jožo pokúšal dostať cez voľný kameň brániaci postupu do spodnej sienky a ja som mu aspoň odoberal uvoľnený drobnejší materiál. Po zistení, že s kameňom asi nepohne, sa rozhodol zostúpiť za našimi dvoma prieskumníkmi do spodnej časti. Medzitým sa zospodu ozývali rôzne zvuky (padajúce kamene a dohadovanie, čo sa dá zhodiť a čo nie), až napokon ostalo takmer ticho, len niekde v hĺbke bolo počuť tlmené hlasy našich kamarátov. Po zostupe na dno sa ozývalo už iba volanie J. Krebesa na tých dvoch vpredu, na ktoré sa mu stále nedostávalo odpovede. Napokon po otázke smerom ku mne som mu poradil, aby sa pozrel nad malý skalný most visiaci zhruba v strede priestoru. Jeho výkrik bol viac ako jasavý: „k..., tu je tunel“. Po výkriku doň sa mu konečne ozvali aj naši stratení prieskumníci. Ďalší výkrik už smeroval zasa ku mne v úplnom znení: „Kocúr máš ísť dolu!“. Začal som tušiť, že chalani sa dostali do niečoho, kvôli čomu sa oplatí zísť opäť dolu, aby som to nafotil, a tak zachytil prvé okamihy po objave. Takže únava-neúnava, opäť som zostúpil nižšie, aby som sa mohol dostať do nových priestorov. Hneď v prvej sienke nás okrem asi dvadsiatich netopierov čakalo pokračovanie všetkými možnými smermi. V ďalšej časti J. Haššo našiel na stene už spomínaný podpis od kamaráta jazveca. Nakoniec spolu s J. Krebesom zostúpili až na dno krkolomnou úzkou puklinou, kde sa nachádza ďalší priestor a znovu niekoľko možných pokračovaní všetkými smermi. Po výzve, aby som za nimi zostúpil, som sa bol iba s úctou pozrieť, asi ako hlboko sú, a pri predstave, čo ma čaká pri výstupe späť, som s vrelou vďakou odmietol. Za všetko hovorí komentár J. Krebesa po výstupe: „Ak by sa tam niekomu šmýkalo, tak to je asi kilo mojej slaniny, ktorú som tam vypotil!“ Pri výstupe nás po ceste sprevádzali aj dva lietajúce netopiere, čo sa nám podarilo aj nafotiť.

Takže jediné, čo nás čaká, je znovu sa vrátiť s potrebným výstrojom a zabezpečiť celý priechod odvrchu až dolu tak, aby sa podzemné priestory mohli zamerať, preskúmať a potom sa dalo pohodlnejšie vrátiť na povrch. Po ceste späť sme ešte prešli okolo ostatných „dier“, pričom sme ich nafotili a zistili, že z úplne spodnej Frývaldskej ľadovej jaskyne vychádza studený vzduch, ktorý sa pravdepodobne dostáva dnu aj z ostatných jaskýň nad ňou vo svahu.

Celková odhadovaná dĺžka nových objavených priestorov Frývaldskej jaskyne pod jazvecom je diskutabilná, ale zhodli sme sa na 50 až 100 m a hĺbka jaskyne sa posunula si o 5 až 10 m. Pre mňa z toho vyplynulo ponaučenie, že únava ešte nemusí znamenať rozhodujúci dôvod, prečo neísť do jaskyne!