Príbeh sondy

Ján Kasák

Suchú sondu vo Vodopádovom dóme jaskyne Četníkova svadba sme hĺbili na tektonickej poruche sporadicky už pár rokov a chvíľami vyzerala beznádejne. Trojuholníkový profil na čelbe bol po niekoľkých nádejných dutinách odrazu nepriedušne vyplnený kompaktnou skalou. Azda posledný pokus v razení odhalil íl v jej spodnej časti. Na najbližšej akcii som však pri pozornejšom preskúmaní a poštuchaní sekáčom aj v hornej časti objavil rozoberateľný materiál. Dutá ozvena pri pokusoch o prienik doň ma zaujala, privolal som teda na pomoc Slávku a Ľuba. Výsledkom bolo zopár vedier odobratej sutiny a sľubný záver akcie:

 

Úryvok z technického denníka z 11. 8. 2012:

Ján Kasák, Slávka Szunyogová a Ľubomír Halička asi 2 hodiny sondovali v Suchej sonde vo Vodopádovom dóme za pomoci kladiva a oceľovej tyče prinesených z Mokrej sondy, pričom sa im podarilo tyčou preraziť otvor v sypkej sutine smerom nahor. Zaznamenali tu nevýrazné prúdenie vzduchu, za oválnym otvorom priemeru asi 15 cm vidieť voľnejší priestor, na jeho bližšie preskúmanie treba rozbiť skalu v hornej časti sondy.

 

Stačilo trošku prikrášliť tieto poznatky a na ďalšej akcii už nebol problém s nedostatkom spolupracovníkov:

 

Úryvok z technického denníka z 26. 8. 2012:

Účastníci: Bohuslav Kortman, Ladislav Drábik, Jaroslav Haššo, Ján Kasák, Miloslav Lisý, Tibor Zábojník, Miroslav Sova, Juliana Bartušová.

Laco s Jarom, Milom a Julkou odišli do Vodopádového dómu robiť v Suchej sonde, kde úspešne prekonali sintrovo-skalnú „zátku“ na konci Suchej sondy. Tu v suchých, prevažne hlinito-piesčitých sedimentoch vypĺňajúcich skoro celý oválny puklinový chodbovitý priestor za „zátkou“ postúpili asi o 3 m dopredu, pričom sa dostali ďalej a trochu vyššie do črtajúceho sa nízkeho priestoru vyplneného tesne pod strop sedimentmi, ale zreteľne pokračujúceho dopredu i do strán. Potom ich doplnili zvyšní účastníci akcie a vo vedre (nerátaných – cca 80 ks) premiestňovali sypké sedimenty. Celkovo sa v sonde postúpilo asi o 4 metre, o jej perspektívnosti z hľadiska prolongácie jaskyne po preniknutí do voľných priestorov svedčí okrem prievanu a priaznivej tektoniky (výrazná puklina tiahnuca sa šikmo v stene Vodopádového dómu, skoro celá zasintrovaná) aj postupne sa rozširujúci a zväčšujúci priestor za „zátkou“.

 

K objavu sa zdá byť ešte ďaleko, ale stúpa nadšenie z odrazu perspektívneho miesta. Pustí nás konečne po dlhšom období suchoty jaskyňa ďalej? Aj táto otázka nás už o týždeň opäť privedie na rovnaké miesto. Lepšie vybavení, po menšej úprave transportnej trasy začíname rátať prvé bandasky.

 

Úryvok z technického denníka z 2. 9. 2012:

Účastníci: Bohuslav Kortman, Jaroslav Haššo, Ján Kasák, Tibor Zábojník, Juliana Bartušová.

V jaskyni sme pokračovali v sondovaní v Suchej sonde vo Vodopádovom dóme, vyťažený materiál sme zo sondy prepravovali v novej transportnej nádobe, ktorú z plastovej bandasky zhotovil Jano. Celkovo sme ju naplnenú asi 100-krát vysypali na skládku pri stene dómu, kým sme prenikli zo sondy dopredu do voľného priestoru.

 

Z čelby sa len ťažko dalo odvolať prvokopáčov, na toto miesto som sa dostal asi až po 70-tej prepravke. To sa už v pôvodne horizontálnej plazivke dalo s menšími problémami postaviť do jej zvislého pokračovania. Sypký materiál sa jednoducho zosypával rukami do prepravky pri nohách, pevný klenutý strop dával istotu. Úzka medzera medzi sutinou a ním sa dala vľavo dopredu iba tušiť. Občasný závan čerstvého vzduchu do tváre – ako ho mohol pred chvíľou Tibor necítiť? – však smeroval práve odtiaľto. Prečo tak pomaly vysypávajú ten materiál? Neviem sa dočkať prázdnej prepravky a štuchám dlhým pajsrom popod šikmý strop. Zosypávajú sa ku mne skalky a skaly dosiaľ ležiace navrchu závalu. Odrazu pri položení hlavy na sutinu nazerám do voľného priestoru! Rýchlo si robím viac miesta na dne pre hlavu a naozaj, je to tak, svetlo mojej čelovky preniklo prvýkrát do priestoru predo mnou. „Chlapci, dnes ideme do objavu!“ kričím dozadu. Sutiny je tam však ešte stále veľa, preto púšťam na čelbu Jara, je oddýchnutý a určite skôr ako ja prelezie úzkou škárou. A tiež nedočkavý nazrieť, či mám naozaj pravdu. Mal som, o polhodinku už z druhej strany počuť jeho „OBJÁÁV“, ale vzorne čaká pri výleze a pomáha z druhej strany rozširovať vstupný otvor.

 

Pokračovanie technického denníka z 2. 9. 2012:

Prvému sa to podarilo Jarovi a po ňom aj ostatným.

Pôvodne zrejme väčšiu sienku vytvorenú na výraznej tektonicky porušenej pukline v dolomite v spodnej časti sčasti vypĺňa napadaná sutina vrátane úlomkov sintrových kôr a kvapľov a drobnejší sediment tvorený zväčša dolomitickým štrkom oddrobeným zo stien a skál. Vpravo má sienka pomerne rovné sutinové dno a steny pokryté zachovanými sintrovými útvarmi, doprava dolu za úžinou v sutine pokračuje menšia dutina, do ktorej sme zatiaľ nenaliezli. V ľavej časti sienka popri stene pukliny vybieha strmo hore a zužuje sa, dno tvoria sintrové náteky a ešte vyššie je na ňom znova sutina a drobnejší štrk, ktoré sa vysypali zhora z koncovej úžiny vyplnenej tiež sutinou. Steny i strop sienky a pukliny sú poznačené koróznym i eróznym zvetrávaním dolomitu, resp. dolomitovej brekcie, nie je však vylúčené, že niektoré časti tvorí aj vápenec. Puklina, na ktorej vznikli tieto priestory, vedie na niekoľkých miestach neprielezne ďalej smerom nahor i doľava; asi v strede vľavo cítiť z nej najvýraznejší prievan smerom do tváre (pri letnom prúdení vzduchu od horného otvoru). Aj to naznačuje, že voľné priestory budú pravdepodobne ešte vyššie po tejto pukline za sutinovou zátkou.

Celkovú dĺžku objavených priestorov odhadujem na 15 až 20 m, spresní sa po ich zameraní*.

* Pozn.: Celková dĺžka polygónu v novoobjavených častiach jaskyne po ich zameraní 6. 9. 2012 dosiahla 35,16 m. 

 

Pár metrov, nedajú sa tu očakávať postupy ako v Demänovskej doline, ale bodaj by boli aspoň raz do roka, vďaka Ti jaskyňa aj za ne! Sme o kus bližšie k Strážovskej priepasti, poznáme ďalšie tajomstvo podzemia Strážova – indície a vytrvalosť nesklamali. A verím, že spolu s novými, ale aj ešte nedávno aktívnymi členmi klubu čoskoro odhalíme ďalšie neznáme priestory nielen v jaskyni Četníkova svadba.

 

Za JKSV Ján Kasák, citácie z TD od B. Kortmana

 

* na akcii 15.9.2012 sa prepojenie jaskyne Četníkova svadba a Strážovskej priepasti podarilo dosiahnuť!